FLIGHTS
... přečtěte si kometář Pavla Černého - a víte vše :-)
Pavol Černý (Mikulovice take off)...413,2 km
Petr Krejčiřík (Mikulovice take off)...439,53 km
František Myška (Mikulovice take off)...208,57 km
Petr Hofman (Mikulovice take off) ...221,02 km
Jan Kantor (Mikulovice take off)
Radek Krejčiřík (Mikulovice take off) ...197,41 km
Jaroslav Buryan (Krnov take off)
Zbigniew Kunas (PL) (Mikulovice take off) ...325,24 km
Denny Bernsee (DE)(Mikulovice take off) ...205,10 km
Uwe Schlenker(DE)(Mikulovice take off) ... 59,54 km
Stanislav Přeček (Mikulovice take off)
Jan Pláteník (Krnov take off)
František Myška (Mikulovice take off)
Jiří Fabšic (Mikulovice take off)
Jiří Fabšic (Mikulovice take off)
Ivan Novák (Krnov take off)
Tonda Koníček (Mikulovice take off)
Libor Kovařík (Mikulovice take off)
Soňa Fořtová (Mikulovice take off)
Martin Kříž (Mikulovice take off)
Fotoalbum Tonda Koníček
Fotoalbum Vlasta Lasovská
| Copyright Gliding.sk
Vlna report z 17.11.2009 (Paľo Černý)
Na dnešný deň Horácov Fly Met kreslil jaternice za Jeseníkmi. Očakávali sme dobrú vlnu a keďže je sviatok a voľno, očakávali sme aj príchod plachtárov z celých Čiech. Keď som sa zobudil, bolo ešte šero. Pri pohľade na hrebeň Jeseníkov bolo vidieť fén aj rotor. Vlhkosti bolo ale viac ako je zdravé. Tomu zodpovedalo aj množstvo inej oblačnosti ako vlnovej a spodok rotora bol dosť nízko. Fénové oko ale držalo a tak sa vlekalo skoro od východu Slnka. Na letištnej ploche bol cvrkot. Keď som na štarte zložil svoje vento, mal som poradie sedem. A to už sa vlekalo skoro dve hoďky. Za mnou sa utvorila tiež dosť dlhá rada. Boli dve varianty vlekov . Jedna bola letieť nízko pod rotor, na prednej strane vystúpať a v bezpečnej výške vypnúť. Môj vlekár zvolil druhú variantu, stúpať pravým hákom, kde nebola nízka oblačnosť a vypnutie bolo nad Žulovou pred rotorom. Vlek a naviazanie do vlny bolo znovu bez problémov. Na niektorých miestach bol fén spojený s rotorom. Stúpanie nebolo silné, max 1,5m/s, ale zato krásne držalo. Za chvíľku som bol v 3300 metroch. Info Jeseník varovalo, že základňa oblačnosti prudko padá a Fénové oko sa zmenšuje. Na rádiu bolo počuť nervózne hlasy plachtárov. Okolo mňa prefrčalo snáď 10 vetroňov v prudkých špirálach z brzdami. Stále , ako by povedal bývalý plachtár Paľo Rychtik (dúfam že zase začne plachtiť), tam bolo takové malé vočánečko. Mrakov stále pribúdalo. Situácia aj korešpondencia na rádiu bola dosť dramatická. Z infa chodili správy o tom, kde by sa to ešte pohľadom z letiska dalo preklesať. Keď to vočánečko bolo už aj na môj vkus malé, vysunul som brzdy a začal klesať. Vario zaseknuté na -5m/s a to by ste neverili ako dlho trvá sklesať 1700m. Zdalo sa mi to ako večnosť. Nervičky pracovali. V medzivrstve Vo výške asi 1600m som zbadal v diaľke, kurzom 330 smerom na Poľsko zem. Zavrel som brzdy a vydal som sa tým smerom. Pri takom veľkom pokrytí oblačnosťou, zbadáte dieru, až keď ste nad ňou a len pri kolmom pohľade dolu. Predo mnou bol malý rotorček, pod ním malá dierka s kameňolomom. Bol to mne dobre známi kameňolom pri Žulovej. Pred rotorom to začalo držať. Únikový manéver som mal vymyslený. Rozhodol som sa, že na malom stúpaní 0 až 0,1, ktoré tam bolo, vyčkám, ako sa situácia vyvinie. Medzi tým na letisko Jeseník pristávali húfne vetrone. Po pol hodine, strávenej na napuchnutej nule, sa za Rychlebskými Horami objavila diera, v ktorej na zem presvitalo slnko. Z napuchnutej nuly sa pomaly stal polmeter. Za chvíľku sa objavila diera aj za Keprníkom. Oblačnosť začala rýchlo ubúdať. Za hlavným hrebeňom Jeseníkov sa ukázal prvý rotor. Skočil som tam a stúpanie zosilnelo k 1m/s. Na letisku obnovili vleky do vlny, ktorá sa rýchlo zlepšovala. Za chvíľku sa ukázal aj druhý rotor a naskákali letáky. Rýchlo som nabral výšku cez 4 litre a vydal som sa na prelet kurzom 120. Za Pradedom bolo ale zatiahnuté a horná hranica oblačnosti tam bola dosť vysoko. Preto som tam moc ďaleko nechcel zalietavať. Keď som sa vrátil do stúpavého poľa, niektoré vetrone už viseli v 5 litroch a stále stúpali. Rozhodol som sa pokračovať na Sowie Hory v Poľsku, kurzom cca 320. V rovnom lete som nabral výšku 4000m a pokračoval ďalej. Za Rychlebskými horami sa zatiahlo a letel som v tieni. Začalo mi byť chladno. Teplomer v kabíne ukazoval -12°C. Taká teplota bola aj na slniečku, ale pocit chladu bol väčší. Ruky som si musel zabaliť do náhradného trička, lebo rukavice som si zabudol v aute . Na zemi bolo vidieť za hrebeňom oblačnú medzeru, podľa ktorej som si upravoval smer letu. Keď som sklesal do 3300m začalo to držať. Letel som prakticky bez straty výšky ďalej na Sovičky. Oblačná medzera na zemi sa stratila. Trasu letu som si vyberal podľa tvaru vrchnej strany súvislej vrstvy oblakov, na ktorej bola poloha vlny dobre čitateľná. Oblačnosti stále pribúdalo a keď už som mal oblaky všade , rozhodol som sa otočiť smer Bruntál. Oblakom sa treba pri vlnových letoch vyhýbať nielen preto, že to predpis a bezpečnosť vyžaduje , ale aj preto, že je tam námraza, ktorá môže výrazne zhoršiť výkony vetroňa. A keď už namrznete, pri takých rýchlostiach, ako sa pohybuje vetroň, to môže trvať aj pol hodiny kým ľad odsublimuje. Pri spiatočnej ceste my pomohla zadná zložka vetru. LXo mi ukazovalo, že do priestoru s dobrou vlnou doletím v 2000m, tak som to tam hnal. Medzi tým vlna zoslabla aj v Jeseníku a lovci diamantov plakali do rádia že strácajú výšku. Preletel som skoro 200 km rovným letom. Na úrovni Keprníku som v mojej výške naletel asi 1,5m/s a vystúpal som do 3300m. V tejto výške sa objavila náhla turbulencia. Bol som prekvapený lebo celý let, prebiehal v úplne kľudnom ovzduší. Zrovnal som znovu smer Bruntál. Keď som bol nad Bruntálom, ozvali sa v rádiu radostné výkriky plachtárov. Však to poznáte, keď majú plachtári silný stupák snažia sa to vytrúbiť do rádia (okrem závodov vtedy sa to tají). Asi aby im ostatní závideli. Híkali tam ako Trójske kone: 3m, 4m v 3litroch, 5,5litra a ešte 2m hore, paráda . Naozaj to vtedy zosilnelo. Vytvoril sa niekoľkoposchodový lenťák a z môjho pohľadu to bolo dosť fotogenické. Keď som tam doletel, lovci diamantov už viseli vo výškach cez 6 tisíc. Ja som tam krásne nastúpal cez 4 tisíce a to mi už bohato stačilo lebo západ slnka bol za hodinu. A vytratiť na ventuse 4000 metrov za hodinu, , keď to tak krásne nosí, to je umenie. Mne sa to nepodarilo. Doletel som na letisko Jeseník v 650m a všade to nosilo. Keď som sa vetroňov spýtal, či nevie niekto náhodou kde to padá, nikto sa neozval. Až po chvíľke sa ozval Krejčo a povedal, nech potiahnem tu modrú páčku vľavo. Všetci pristávali spokojní, až zo západom slnka. Letisko bolo posiate vetroňmi. Dnes vlna ukázala, že môže mať tisíc tvárí. Možno aj viac. A preto je zaujímavá a mňa to baví.
|
|
|
